Rozširovanie NATO

Monroeova doktrína je princíp, ktorým sa riadila a stále riadi zahraničná diplomacia USA vo vzťahu k latinskoamerickým krajinám. Hovorí, že západná pologuľa (t. j. americký kontinent) sa pokladá za sféru vplyvu jedine USA. USA má zabrániť kolonizácii alebo ovplyvňovaniu západnej hemisféry európskou alebo inou krajinou. Každý takýto pokus budú USA pokladať za ohrozenie vlastného mieru a bezpečnosti. Inými slovami, jedine USA majú právo rozhodovať o osude latinskoamerických krajín. Odhaduje sa, že v 20. storočí USA buď zabránili nástupu, alebo násilne zosadili okolo 40 latinskoamerických vlád.

Tu na západnej pologuli sme sa zaviazali zachovať našu nezávislosť od zasahovania expanzívnych zahraničných mocností. Od prezidenta Monroea je formálnou politikou našej krajiny, že odmietame zasahovanie cudzích národov na tejto pologuli a do našich vlastných záležitostí. Donald Trump

Sľuby, sľuby ako na pni huby, keď sčervivejú, všetky odpadajú. Slovenské príslovie

Francis A. Boyle, profesor medzinárodného práva na Illinoiskej univerzite povedal, že bývalý americký minister zahraničných vecí James Baker, počas funkčného obdobia vtedajšieho amerického prezidenta Georgea HW Busha, ako aj predstavitelia mnohých vtedajších európskych štátov NATO dali pred bývalým vodcom Sovietskeho zväzu Michailom Gorbačovom sľub, že NATO sa nebude rozširovať na východ, ak by Sovietsky zväz súhlasil so zjednotením východného a západného Nemecka. Sľub je záväzný z hľadiska medzinárodného práva, zdôraznil Boyle. Podľa Boyla neustále rozširovanie NATO vyvolávalo v Rusku obavy, ktoré NATO pod vedením USA ignorovalo.

Thomas Friedman, najvýznamnejší americký publicista pre zahraničnú politiku, to vyhlásil za „najnepremyslenejší projekt éry po studenej vojne“. Daniel Patrick Moynihan, všeobecne považovaný za najerudovanejšieho člena amerického Senátu, varoval: „Nemáme potuchy, do čoho ideme“

Joshua R. Itzkowitz Shifrinson je členom medzinárodnej bezpečnosti na Dartmouth College a odborným asistentom na Bush School of Government, Texas A&M University. Začiatkom februára 1990 dali vedúci predstavitelia USA Sovietom ponuku. Podľa prepisov stretnutí v Moskve z 9. februára vtedajší minister zahraničných vecí James Baker navrhol, že výmenou za zjednotenie Nemecka a jeho vstup do aliancie by USA mohli poskytnúť „železné záruky“, že NATO sa nerozšíri ani „o jeden palec na východ“.

Odtajené dokumenty USA dokazujú, že ruskí lídri po ukončení studenej vojny túžili po európskom usporiadaní, ktorého by boli súčasťou. Táto vízia je základom návrhu Michaila Gorbačova z roku 1989 Rade Európy na reštrukturalizáciu Európy s cieľom vytvoriť „spoločný domov“. Ruská strana vnímala rozširovanie NATO, ako vytváranie blokov. Bezpečnosť musí byť nedeliteľná a založená na celoeurópskych bezpečnostných štruktúrach (National Security Archive 1993 ).

Námietky Ruskej federácie ohľadom rozširovania NATO boli ignorované, aliancia sa rozširovala a čoraz viac približovala k hraniciam Ruska.

„NATO víta euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a Gruzínska na členstvo v NATO. Dohodli sme sa, že tieto krajiny sa stanú členmi NATO“ (NATO 2008). Červená čiara bola prekročená.

Žiaden nový štát nemôže vstúpiť do severoatlantickej aliancie (NATO) bez jednomyseľného súhlasu všetkých členských štátov NATO.

Návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s Protokolom k zmluve o pristúpení Čiernej Hory do štruktúr NATO „Žiadne rozširovanie bližšie k ruskému medveďovi, kto vydráždi Rusa, nemôže sa čudovať reakcii.“ Andrej Danko pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali v roku 2016.

Čierna Hora sa stala súčasťou NATO aj napriek námietkam Ruska. Prevažná väčšina obyvateľov Čiernej Hory nebola stotožnená so vstupom ich krajiny do štruktúr NATO. Rusko vnímajú ako tradičného spojenca.

Dokumenty a hlasovanie tu: Parlamentná tlač: 113

Poslanci: Smer-SD