Podľa vedeckých štúdií spôsobuje čas trávený sledovaním obrazovky u detí negatívne zmeny vo vývoji ich mozgu, spomaľuje ich neurologický a sociálny vývoj.

Uzávery (lockdown) – viac učenia cez monitory počítačov tieto riziká len zvýšili. Videohry, smartfóny, tablety, netebooky si mnohé deti priam podmanili.

Vo výskume uverejnenom v časopise International Journal of Sociology of the Family v roku 2021 sa uvádza, že nadmerný čas strávený pri obrazovke je spojený s atrofiou (postupným odumieraním buniek) časti mozgovej kôry. Ukázalo sa, že stenčenie orbitofrontálnej kôry významne ovplyvňuje pamäť a môže zvýšiť výskyt obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD).

OCD: Porucha, pri ktorej majú ľudia opakujúce sa nechcené myšlienky, nápady alebo pocity.

• Strach z kontaminácie ľuďmi, alebo prostredím
• Rušivé sexuálne myšlienky, alebo obrazy
• Náboženské, často rúhavé myšlienky, alebo obavy
• Strach z páchania agresie, alebo ublíženia (sebe alebo blízkym)
• Extrémne obavy, že niečo nie je dokončené …

Nadmerné sledovanie obrazovky je tiež spojené s poklesom kryštalizovanej inteligencie a fluidnej inteligencie, ako aj s poklesom exekutívnych funkcií. Čo sú to exekutívne funkcie? Činnosti mozgu, ktoré sú kľúčové pre dospelosť, ako napríklad: Schopnosť plánovať, pamätať si inštrukcie, sústrediť sa, vykonávať viacero úloh, prechádzať medzi úlohami a dokončiť ich, odkladať uspokojenie, kontrolovať impulzy, spracúvať zmyslové podnety, regulovať sociálne správanie a dokonca mať sebavedomie.

Hoci sa mladí ľudia môžu javiť ako plne vyspelí, exekutívne funkcie sa plne rozvinú až po dvadsiatke, čo je dôvod, prečo môže byť nadmerný čas trávený pred obrazovkou tak nebezpečný.

Štúdia publikovaná v apríli 2022 zistila, že u detí vo veku dvoch rokov bola už jedna hodina času stráveného pri obrazovke denne spojená so znížením exekutívnych funkcií.

Ďalší výskum zistil, že už jedna hodina denne strávená pri obrazovke u detí a mládeže vo veku od 2 do 17 rokov bola spojená s menšou zvedavosťou, menšou sebakontrolou a väčšou roztržitosťou.

V štúdii publikovanej v roku 2019 vedci zistili, že deti, ktoré strávili viac času sledovaním obrazoviek vo veku 2 a 3 rokov, dosiahli horšie výsledky v testoch vývoja v nasledujúcich rokoch. Podľa autorov je táto štúdia prvým dôkazom o smerovom vzťahu medzi časom stráveným pri obrazovke a slabším výkonom v skríningových testoch vývoja u veľmi malých detí.

Štúdia zaoberajúca sa vzťahom medzi časom stráveným pri obrazovke a mierou depresie a samovrážd u 506 820 dospievajúcich v USA v rokoch 2010 až 2015.

V analýze sa zistil jasný vzorec, ktorý spája aktivity súvisiace so sledovaním obrazovky s vyššou úrovňou depresívnych symptómov súvisiacich so samovraždou (samovražedné myšlienky – teda premýšľanie o samovražde – pokusy o samovraždu) a aktivity bez obrazovky s nižšou úrovňou takýchto myšlienok.

Celkovo sa počas skúmaného obdobia zvýšil počet samovrážd, depresívnych symptómov a následkov súvisiacich so samovraždou. Najväčší podiel na tomto náraste mali dievčatá – u nich sa depresívne symptómy a následky súvisiace so samovraždou vyskytovali častejšie ako u chlapcov. U dievčat bol tiež zaznamenaný silnejší vplyv času stráveného pri obrazovke na duševné zdravie.

Okrem toho, že svetlo z monitorov potláča melatonín, ktorý má vplyv nielen na kvalitu spánku, neobmedzený prístup k obrazovkám v detských izbách spôsobuje nedostatočný odpočinok, alebo spánok.

Nedostatočný spánok je spojený aj s fyzickými problémami a rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení, ako je vysoký krvný tlak, obezita, nízky HDL cholesterol, zlá regulácia stresu a inzulínová rezistencia. Medzi ďalšie dôsledky na fyzické zdravie patrí zhoršený zrak či znížená hustota kostí.

Výskum z roku 2019, čas strávený sledovaním obrazovky (bez zarátania času stráveného pred obrazovkou v škole, alebo pri domácich úlohách):

• 8 – 12 rokov: 4 hodiny a 44 minút
• 13 – 18 rokov:  7 hodín a 22 minút

Výskum síce pochádza z USA, ale obdobná situácia bude zrejme aj na Slovensku.

Nadmerný čas strávený pri obrazovkách so sprievodnou nedostatočnou fyzickou aktivitou, nedostatočným spánkom spolupôsobia na zvýšenie depresívnych a úzkostných symptómov, hnevu, zvýšenej agresivity, zhoršených študijných výsledkov, či radu fyzických zdravotných problémov.

Čo s tým? Prelomiť návyky – obmedziť deťom prístup k monitorom počítačov, TV, smartfónom. Ak to počasie dovoľuje, podporovať aktivity na čerstvom vzduchu. Pobyt – relaxácia v prírode zvyšuje aktivitu aj počet NK buniek, pomáha znižovať stres a úzkosť, či zlepšovať pamäť. V interiéry podporovať tvorivé aktivity.

Dobrý príklad nie je jednou z možností, ako ovplyvniť iných ľudí. Je to jediná možnosť. Albert Schweitzer