Zákon o tzv. zahraničných agentoch (FARA) už po desaťročia chráni USA pred zasahovaním skrze rôzne mimovládne organizácie do vnútorných záležitosti štátu. Ak však obdobný zákon zavedú do legislatívy iné štáty, mimovládne organizácie financované zo zahraničia, mienkotvorné média, „zahraniční agenti“ spúšťajú boj za slobodu slova, oháňajú sa ochranou osobných údajov, zasahovaním do základných práv, požadujú rešpektovanie súkromného života…
S tým, ako táka kampaň do zasahovania do vnútorných záležitostí iného štátu prebieha majú špecialisti z USA veľmi bohaté skúsenosti.
Kampaň financovaná a organizovaná americkou vládou s nasadením amerických poradenských spoločností, diplomatov, amerických mimovládnych organizácií, bola použitá v Belehrade v roku 2000, aby zvrhla vládu Slobodana Miloševiča. Kľúčovú úlohu zohral Richard Miles, americký veľvyslanec v Belehrade.
V roku 2003 americký veľvyslanec v Tbilisi zopakoval podobný trik v Gruzínsku, trénoval Michaila Saakašviliho na zvrhnutie vlády Eduarda Ševardnadzeho.
Desať mesiacov po úspechu v Belehrade zorganizoval americký veľvyslanec v Minsku Michael Kozak (veterán z podobných operácií v Nikarague, Paname, na Haiti či podkopanie Castrovho režimu na Kube), takmer identickú kampaň s cieľom pokúsiť sa poraziť Alexandra Lukašenka. Revolúcia proti mne zlyhala alebo bola aspoň odložená, prehlásil Alexander Lukašenko (nemýlil sa v roku 2006 prišla tzv. džínsová revolúcia – na ktorej stroskotaní mala významný vplyv eliminácia mimovládnych organizácii).
Skúsenosti získané v Srbsku, Gruzínsku a Bielorusku boli neoceniteľné pri plánovaní poraziť režim Leonida Kučmu v Kyjeve tzv. „oranžová revolúcia“. Neskôr to bola ďalšia revolúcia (krvavá) tzv. „euromajdan“
Tulipánová revolúcia – Kirgizsko, Brezová revolúcia – Ruská federácia, v roku 2020 ďalšia revolúcia v Bielorusku…
Dokumenty a hlasovanie: Parlamentná tlač 900
Zdržali sa hlasovania:
