Opakovaná, strach vyvolávajúca informácia šírená médiami, môže u ľudí vyvolať vyšší akútny stres, ako keď je osoba danému problému vystavená priamo.

Štúdia o vplyve médií na vytváranie akútneho stresu v spojitosti s bombovým útokom na Bostonskom maratóne. Skúmalo sa, či opakované prijímanie informácii o bombovom útoku na Bostonskom maratóne bolo spojené s akútnym stresom. Bol porovnávaný priamy vplyv ( byť v blízkosti bombových útokov) s mediálnym vplyvom (televízia, rádio, tlač, soc. siete…) Prieskum sa uskutočnil 2 – 4 týždne po bombových útokoch s celoštátne reprezentatívnou vzorkou a reprezentatívnymi podvzorkami z Bostonu a New Yorku (4675 dospelých).

Ľudia, ktorí boli počas dňa vystavení šiestim alebo viacerým hodinám mediálneho spravodajstva súvisiaceho s útokom, mali šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť toho, že zažijú vysoký akútny stres ako priami svedkovia útoku a deväťkrát vyššiu pravdepodobnosť ako tí, ktorí boli vystavení tomuto spravodajstvu menej ako hodinu denne. Je šesť hodín veľa? Koľkí majú v práci, počas jazdy autom či doma zapnuté rádio? Množstvo ľudí má pustenú televíziu, aj keď ju práve nesledujú. Mnohí si bez televízie dokonca nevedia predstaviť život

Dlhodobý stres vyčerpáva náš organizmus čím sa nám oslabuje imunitný systém z čoho môže vzniknúť množstvo zdravotných problémov.

Napríklad: Stres zvyšuje produkciu žalúdočných kyselín, čo vedie k páleniu záhy. Svaly zodpovedné za dýchanie sa počas pôsobenia stresových hormónov stiahnu, čím sa dostavuje dýchavičnosť. Pri oslabenej imunite sme náchylnejší na bakteriálne či vírusové ochorenia… Úroveň stresu môže ľudí vystaviť zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení. Počas dlhoročnej a rozsiahlej štúdie bolo pozorované, že úroveň stresu súvisí s rizikom úmrtia na ochorenie pečene.

Komu prospela kampaň šírenia strachu ohľadom covidu? Prečo bola spoločnosť stigmatizovaná záplavou informácií o počte novo nakazených a úmrtí? Prečo vznikla reklama, v ktorej je pacient na prístroji s dôrazom na sťažené dýchanie? Prečo sa umelo navyšovali pozitívne prípady a covidoví pacienti nad 65 rokov sa rátali za štyroch? Prečo sa preloženie covidového pacienta na iné oddelenie v rámci nemocnice alebo do inej nemocnice počítalo ako nový prípad?

Išlo o nevedomosť manažérov pandémie a médií? O vplyve strachu/stresu na ľudské zdravie bolo vydaných množstvo publikácií, napísaných mnoho článkov, natočených množstvo televíznych relácií. Nevedomosťou to pravdepodobne nebude.

Kým stres našu imunitu oslabuje, relaxácia v prírode ju naopak posilňuje.

Prechádzky v lese zvyšujú aktivitu aj počet NK buniek. NK (Natural Killers – prirodzený zabijak) bunky zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti nádorom či vírusom… Zvýšená aktivita NK buniek môže po výlete v lese pretrvať až 30 dní. Pri infekčnom ochorení je hladina a aktivita NK buniek už na začiatku infekcie rozhodujúcim faktorom, ako bude infekcia ďalej prebiehať. Hladinu a aktivitu NK buniek znižuje STRES!!

Už 15 minútová prechádzka v lese môže zlepšiť náladu, zmierniť stres a úzkosť…Prechádzka lesom alebo zelenou oblasťou so stromami zlepšuje pamäť a pomáha učeniu. Pobyt v prírode môže zvýšiť tvorivú činnosť – kreativitu

Tajomstvo spočíva v samotných rastlinách. Jedným je vyššia koncentrácia kyslíka. Ďalším sú látky fytoncídy – esenciálne oleje, ktoré vytvárajú rastliny na svoju obranu proti škodcom, ako je hmyz, baktérie plesne. Ak žijete v blízkosti lesa, lesoparku… v ktorom sa nachádzajú stromy, ako borovica, céder, smrek alebo jedľa,  žijete v blízkosti stromov, ktoré patria medzi najlepších producentov fytoncídov.

K terapeutickým výhodám pobytu v lese prispieva celková zelená scenéria, upokojujúce zvuky, ako šum lístia, hukot potokov a vodopádov, spev vtákov… stačí stíšiť hlas mysle a nechať prehovoriť les.

V Japonsku prebiehajú dlhoročné výskumy, pri ktorých je pozorovaný vplyv pobytu v lese na ľudské zdravie. Takzvané lesné kúpanie (shinrin-yoku) je súčasťou japonského ozdravovacieho programu. Neznamená to doslovné kúpanie napr. v národných parkoch, ale prírodnú terapiu medzi stromami.